Román z nebies

Autor: Jozef Macuško | 5.6.2012 o 13:50 | (upravené 5.6.2012 o 15:21) Karma článku: 3,53 | Prečítané:  228x

Zazrel som ťa stáť, tam, kde pred chvíľou bolo prázdno. Pustota sa razom zmenila na plodnú ovocnú záhradu. Každým krokom ti kvitne kvet, no k plodu vždy ešte niečo chýba.

Prídem ako lásky dážď a mojou lesklou slzou urobím z teba kráľovnú dní a nocí. Si krajšia ako západ slnka niekde v raji. Ty, si raj, čo žiari. Vietor fúka iba kvôli tebe, princezná, no ešte dieťa. Naučím ťa v srdci lietať. Ty, cesta proti severáku, sťa nedobytná pevnosť v tomto obyčajnom svete. Rád by som ti vravel, že si jediná, čo srdce mi mámi, ale nie si. Moje srdce mi mámia iné. Ale moje srdce patrí len tebe. Ty si tá, ktorej zverím všetko, čo len mám. Láska, snívam, že svet sme iba ty a ja. Kruté ale predsa krásne a nevinné ako tvoja duša. Každým jedným slovom by som opísal tú krásu, čo stojí predo mnou. Zíza na mňa, akoby som ju nejako upútal. No nemám čím. Musí vo mne nájsť to, čo som ja nenašiel. Si tá najzložitejšia prekážková dráha, ktorá mi hádže nástrahy a často smútok, plný túžby milovať. Pre mňa si pýcha tohto sveta. Nikto nie je taký ako ty. Si krajšia ako sen, ktorý sa mi sníval, keď som bol sám. Snívalo sa mi, že prišla dievčina, celá žiarivá, čo slnko zosmiešnila. Ja som vstal a díval sa na ňu. Hneď som sa zamiloval. Jej lúče krásy boli také silné, že som oslepol. Myslel som, že ten sen je úplný výmysel... A zrazu som objavil teba.

Ideme ruka v ruke lúkov kvetov, kde navôkol niet nič iné. Jasné nebo, no mesiac plače. Iba on vie, že ten sen sa mi nikdy nesníval. Ja, na teba som stále spomínal a teraz si tu. Dávno zomrelo, čo vo mne žilo. Žijem a či nie? Je mi to jedno. Hlavne nech ten sen nikdy neskončí, kráska moja nebeská. Osud nás rozdelil do dvoch svetov, ale kľúč od brány máme vo svojich rukách. Chcem byť s tebou, no ty vravíš nie.

Čierne chmáry ronia tvoje slzy na zem. Tá spustnutá je ako moja duša vtedy. Blesky slávia našu lásky a bohovia sa tešia, akoby sa narodilo dieťa. Dieťa našej lásky. Poločlovek, poloboh. Nekonečná láska sa mi vracia, utrpenie necítim. Zabila ma láska, ktorá ma pred rokmi oslepila. Tá istá láska mi dáva šancu na starý život, ako kedysi.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?